3 piliere projektu Slobodný

Projekt Slobodný stojí na troch pilieroch – Slobodné vzťahy, Slobodná viera a Sloboda odpustenia.

Tieto tri piliere sú podľa nás veľmi dôležité, aby človek mohol byť skutočne slobodný.

Trauma a zviazanosť vo vzťahoch, najmä tých dlhodobých, je historický jav – napriek populárnemu názoru, že je to len problém súčasných mladých ľudí. Mnohé staré vtipy a anekdoty parodujú práve manželstvá a vzťahy a zároveň extrémizujú rodinné väzby a priateľstvá. Sloboda vo vzťahoch je často spájaná aj so sexuálnou voľnosťou, striedaním partnerov apod.

No skutočná sloboda v akýchkoľvek vzťahoch je podľa nás možná len súčasne s úplným odovzdaním sa. Manželia, ktorí sú si úplne verní, odovzdaní a žijú svoje životy ako jeden. Rodiny, ktoré sú si navzájom otvorené a rešpektujúce sa. Priateľstvá, ktoré nie sú toxické. Páry, ktoré sa navzájom spoznávajú s úctou. Pracovné vzťahy, ktoré sú postavené na rešpekte a porozumení. Takáto sloboda vytvára hodnotu a dôveru. Len keď sa vo vzťahu cítim odovzdane, ale zároveň slobodne, dokážem ho naplno prežívať.

Náš cieľ určite nie je vytvárať poradne, ani hovoriť iným, ako majú vo svojich vzťahoch žiť. V srdci máme však túžbu pomahať uvedomiť si, že vzťahy majú hĺbku a hodnotu. Že nie je správne byť vo vzťahu využívaný, otrávený, ponížený, týraný alebo zneužívaný. Traumy zo zlých vzťahov rodičov a detí, partnerov, manželov, kamarátov a iných, nás dokážu poznačiť veľmi hlboko.

Môže existovať viera bez slobody? Áno, zajatec môže mať silnú vieru, veď aj mnoho svätcov bolo zajatí a často mučení, no napriek tomu neopustili svoju vieru a Boh bol stále s nimi. No ťažko by fungovala neslobodná viera – nútená, vsugerovaná, vmanipulovaná… Navonok môžeme hrať divadlo, spĺňať očakávané správanie a tváriť sa ako hlboko veriaci ľudia – priznajme si, nie je to až také ťažké. Ale je to prázdne a zbytočné. Máme šťastie, že žijeme v dobe a oblasti, kde nie sme za vieru prenasledovaní a perzekuovaní alebo nám nikto nenúti niekoho ako modlu. Tak prečo by sme mali byť neslobodný vo viere? Lebo to tak niekto chce?

Vnímame, že odmietanie viery je často spôsobené jej chápaním ako niečo, čo musíme a niečo, čo má také veľké množstvo pravidiel, že sa v tom jednoducho necítime prirodzene, práve naopak, skľúčene a neslobodne.

Ale vieme, že opak je pravdou. Život s vierou a Bohom je oveľa slobodnejší než čokoľvek iné.
Chceme pomáhať žiť takúto slobodnú vieru každému. Túžime pomôcť zlomiť putá tejto neslobody a pomôcť naplno vyskúšať krásu vzťahu s Bohom, modlitbou a vierou.

Stáva sa vám to, že keď sa nezhodnete, alebo až pohádate s partnerom/kou, rodičom alebo blízkym kamarátom, zožiera vás veľmi nepríjemný pocit, nemôžete sa sústrediť, nič vás nebaví a to aj v prípade, keď máte pravdu vy? Pri vzdialenejšom človeku sa to dá zvládnuť oveľa ľahšie, pri cudzom už často veľmi ľahko. No stále je to negatívna skúsenosť, ktorá v nás niečo zanechá, najmä ak sme presvedčený, že je to chyba druhej strany.

Vtedy máme vždy 2 možnosti. Prvá je ostať v tom a nechať rásť drobné zranenie na hnev, zlosť až nenávisť. Bude to ako malý plamienok, ktorý pomaličky bude rásť, páliť kúsok po kúsku až pokiaľ z neho bude neovládateľný požiar a nespáli úplne všetko. Druhá možnosť je použiť hasiaci prístroj – odpustenie. Niekedy je ho veľmi ťažké použiť, niekedy nevieme kde je odložený a inokedy zas nevieme, ako ho zapnúť.

Ale na čo sa vlastne s tým trápiť? Veď nechám tak, mávnem rukou, malé plamienky sa často udusia samé. Neodpustenie je ale často skrytý požiar, ktorý môže zabíjať. Z našich vlastných skúseností ale aj skúseností blízkych ľudí vieme, že hnev a stres dusené v sebe častokrát udrú na psychiku, ale aj fyziku človeka. Spôsobujú často nevysvetliteľné problémy, neliečiteľné choroby a poruchy. Rozbíjajú vzťahy, ničia všetko dobré. Odpustenie je jediný nástroj, ako sa toho zbaviť. Odpustenie nie len druhým, ale aj sebe. Na každom konflikte sa nájde aspoň malé percento viny na každej strane (častokrát z minulosti). Odpustenie je proces, začína vo vnútri každého človeka – najprv odpustím sebe, potom úprimne a vnútorne odpustím druhému. Už v tomto bode prichádza silné oslobodenie. Nie vždy je možnosť dostať sa k tretiemu bodu a to ospravedlniť sa a odpustiť druhému človeku osobne. No keď dokážem úprimne odpustiť druhému vo vnútri, dokážem byť slobodný.
Ospravedlnenie a odpustenie sú neoddeliteľné súčasti slobody človeka. Vyžadujú si pokoru a úprimnosť. No nikdy to nie sú prejavy slabosti alebo hlúposti.
Nechceme vidieť zomierať ďalších ľudí na hnev, nenávisť a neodpustenie. Nechceme vidieť ďalších ľudí žiť vnútorne mŕtvych, spálených. Práve preto vznikol tento projekt.